Výber a úprava plátkov na saxofón

Ako je z teórie známe, tón vzniká pravidelným chvením pružného telesa, čo je v našom prípade „plátok.“ Plátky sa vo všeobecnosti vyrábali, vyrábajú a pravdepodobne aj naďalej budú vyrábať z trstiny ktorá sa volá ARUNDO DONAX čo je trstina s potrebnou pružnosťou k výrobe plátkov a pochádza z juhu Francúzka. Medzi najznámejších výrobcov týchto natur plátkov bezpochyby patrí Vandoren, Rico, La Voz, Alexander, Marca, Amati.



V poslednej dobe sa výrobcovia snažia o tzv. prevrat vo výrobe a tak vyprodukovať večný plátok tým, že ho poťahujú umelým povlakom. Plátok sa tak nemusí namáčať a vlhčiť a mal by mať dlhodobú trvanlivosť. Tak ako všetko čo je nahradené aj táto forma má svoje protiklady a nedostatky. Plátok znie ostro, jeho cena je vyššia a výsledný zvuk a farba tónu nemusí byť práve podľa vašich predstáv. Medzi ne patria plátky Plasticover, Vibracel, Bari.

Všetky plátky sú číslované v stupnici od 1. do 3,5 a to v polovičních rozdieloch, t.j. 1 - 1,5 – 2 -2,5 – 3 - 3,5.

Niektoré typy sú rozdelené trochu obšírnejšie - hustejšie, ale mne to z praxe pridáva len zbytočný chaos, tak to tu nebudem rozvádzať. V každej krabici plátkov nájdete mäkššie a tvrdšie vyhotovenia, nie že by to bol zámer výrobcu, je to proste jednoducho tak ! Ja osobne pri výbere plátku otvorím celú krabičku a skúšam ich po jednom. Následne ich na stole rozdeľujem do troch kategórií

1. Hluché – nehrajú tak ako chcem – nepoužiteľné.
2. Povedzme že áno – slušné – uvidíme – vrátim sa k ním.
3. Áno môže byť – idem – chce to dlhšie skúšať.

Takto sa postupne vraciam do druhej kategórie a vylučovacím spôsobom si vyberiem dva kusy, ktoré sú pre mňa tie naj z celej krabičky. Na nich potom a cvičím aby sa ukázali po patričnom „zaťažení“.

Dôležité je vedieť , že plátok bude znieť trochu ináč na samotnom hraní pri zmene akustiky, ale podstatný je pocit nátisku, práca pier a úst a samozrejme zvuk a tón. Preto je v zálohe aj ten druhý /kdyby náhodou!/ ktorý tiež doporučujem vyskúšať na hraní aspoň na jednu skladbu, možno bude o niečo lepší. Z praxe vám tiež odporúčam, aby ste starý plátok nevyhadzovali ale naopak zahrali si na ňom znovu a sami tak počuli a zistili ako sa časom z plátku vytráca pružnosť a sýtosť tónu /potom si s ním robte čo len chcete/

Odporúčam pri výbere plátkov, ceruzkou na zadnú stranu plátok označiť podľa vaších vlastných značiek, aby ste pri následnom hľadaní a výbere netápali v tme a celú túto procedúru nemuseli opakovať znova. Nebuďte sklamaný a smutný ak z jednej novej krabice vyberiete tak 4. max 5. dobrých plátkov, je to úplne normálny reálny jav. Životnosť plátku sa nijako nedá ovplyvniť a určiť, najlepším pomocníkom je pocit že to už nehrá tak pekne ľahko, sviežo ale naopak tupo a s námahou, vtedy je čas na výmenu plátku. Životnosť je tak trochu podmienená aj intenzitou hrania a cvičenia, ten plátok sa proste opotrebuje a už nemá to čo by mal mať.

Ak si plátok vyberiete, hraje sa vám na ňom fantasticky dobre a ste fakt spokojný, venujte mu za to opateru a ochranu. Nikdy nenechávajte saxofón pripravený na hranie /s plátkom na hubici/ len tak voľne umiestnený, vždy ho chráňte klobúčikom a nasaďte ho tam kde má byť – na hubicu!!! Chránite tak plátok a zamedzíte jeho prípadnému poškodeniu odštiepením, ulomením, prasknutím atď.

Plátok sa zvykne na samotné hranie a pred upevnením na hubicu strojčekom-ligatúrou pripraviť. Tu je to troch obšírnejšia téma lebo vlastnú prípravu si asi časom sami /ak ju už nemáte/ vybudujete. Základom je fakt že plátok musí byť navlhčený, aby tak lepšie pružil a vydával tón. Suché plátky väčšinou nahvizdávajú a robia rôzné iné nevýdané neplechy a prekvapenia. Plátok stačí jemne v ústach precmúľať, olízať a potom zľahka otrieť o chrbát palca na ruke. (Takto dodnes robím ja.) Najoptimálnejšie pracuje každý plátok až po malej chvíľke, asi tak jednej minúty hrania, dovtedy sa tzv. udomácni a je pripravený plniť vaše túžby a pocity.

Každý plátok sa dá jemne upraviť aj keď väčšina mojich priateľov a kolegov to nezvykne robiť. Ja to tiež nejak zvlášť neodporúčam. Sám to robím fakt až keď je veľmi zle a niet inej pomoci. Presný popis úpravy plátkov som asi tak pred 25-30 rokmi videl ako žiak v učebnici: ŠKOLA HRY NA KLARINET od p.Jiřího Kratochvíla. Tam je to presne nakreslené a vysvetlené. Rozpisovať to toťiž na tomto fóre by bolo dosť náročné a hlavne neviem či by to splnilo účel. Kto fakt chce môže si to nájsť v spomínanej učebnici, ktorá je po kozmetickej úprave, bežne v predaji alebo ma kontaktovať aby sme našli spoločné riešenie, ktoré už mám pripravené.

Po hraní plátok starostlivo osušte, tak aby ste ho nepoškodili a uschovajte ho bezpečne v púzdre alebo krabičke na plátky. V Každej krabičke sú už plátky bežne balené v takých umelých púzdierkach-chráničoch. Ja v zásade neodporúčam začiatočníkom dávať plátok naspäť na hubičku opatriť ju klobúčikom-chráničom a následne zbaliť do kufríka-púzdra saxofónu! To si môžu dovoliť už zbehlý borci.

Čo sa týka samotného výberu značky plátku: či Vandoren alebo Rico? v tom vám ja pomôcť nemôžem a neviem. Majte oči otvorené, pýtajte sa učiteľov, priateľa, všímajte si iných saxofonistov, hľadajte a skúšajte čo sa len dá a čo len vám bude dostupné. Začiatočníkom snáď len môj vlastný typ: skúste plátky RICO / v žltej papierovej krabičke, nie Rico Royal / to by celkom mohlo byť. Pripravte sa na to že jedna krabica plátkov, kde je 10-kusov stojí v priemere 25 - 30 euro. Samozrejme podľa značky a predajcu. Ak hráte na viacerých druhoch saxofónov, napr. Tenor a soprán, nie je pravidlom že vám rovnáká značka plátkov bude sedieť na každý saxofón, t.j. môže to byť kľudne tak že sopránka – Alexander plátok a Tenor – Rico plátok. Je to úplne bežná prax.

Toť vše, saxofonisti všetkých krajín spojme sa!

S pozdravom, Pavol Ortuta.
http://pavolortuta.webnode.sk/